Ako funguje na Slovensku trh s elektrinou
Liberalizácia trhu s elektrinou
Európska legislatíva o liberalizácii trhu s elektrinou spôsobila, že silné energetické skupiny sú v defenzíve. Smernica 2003/54/EC Európskeho parlamentu a Rady Európy priniesla pravidlá, ktoré majú redukovať riziká dominantného postavenia na trhu a lúpežného správania sa veľkých energetických podnikov.
Oddelenie dodávateľských a výrobných aktivít od sieťových operácií (unbundling) umožnilo malým hráčom konkurovať veľkým energetickým skupinám a prospech z toho prináleží koncovým odberateľom. Vývoj efektívneho a konkurenčného trhu s elektrinou a slobodné obchodovanie na tomto trhu sa nemôže uskutočniť bez nediskriminačného prístupu tretích strán do prenosových a distribučných sústav. Na trhu s elektrinou dopyt a ponuka boli doposiaľ internalizované vo vertikálne integrovaných spoločnostiach. Veľkoobchod ako taký, kvôli nedostatku výberu dodávateľa pre koncových zákazníkov, neexistoval.
Jedna megawathodina je identická s druhou megawathodinou. Veľkoobchodný predaj elektriny sa môže obchodovať ako štandardný produkt na likvidnom forwardovom alebo okamžitom trhu. Na liberalizovanom a konkurenčnom trhu s elektrinou sa elektrina môže obchodovať bilaterálne, na burzách alebo na OTC trhu. Výsledok celého procesu je, že účastníci trhu môžu robiť informované a kvalifikované rozhodnutia. Vertikálne integrovaní hráči, nezávislí výrobcovia energie alebo „ čistí“ obchodníci s elektrinou môžu slobodne súťažiť a kooperovať pri nakupovaní a predaji elektriny.
Hráči na trhu s elektrinou
Vďaka zmenám v legislatíve sa už v predchádzajúcich rokoch úplne oddelili monopolné činnosti (elektrické vedenia – prenos a distribúcia elektriny) a činnosti, v ktorých pôsobí konkurencia (výroba a obchod s elektrinou), do samostatných firiem. V roku 2007 sa rozdelili aj tradiční dodávatelia elektriny (ZSE, SSE a VSE) na firmy zabezpečujúce distribúciu a firmy predávajúce elektrinu.
1. Prenosová sústava (prenos elektriny prostredníctvom vedení s napätím 220 a 400 kV)
Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. (SEPS)
2. Distribučné spoločnosti (distribúcia elektriny prostredníctvom vedení s napätím 110 kV a menej)
Západoslovenská distribučná a.s., SSE – Distribúcia a.s., Východoslovenská distribučná a.s.
3. Výrobcovia elektriny
Slovenské elektrárne a.s., vodné dielo Žilina, paroplynové elektrárne v Bratislava alebo Leviciach, tepláreň Košice, ...
4. Tradiční dodávatelia elektriny (obchodníci, ktorí nakupujú elektrinu od výrobcov a predávajú ju najmä konečným spotrebiteľom)
ZSE – Energia a.s., SSE a.s., VSE a.s.
5. Alternatívni dodávatelia elektriny (obchodníci, ktorí nakupujú elektrinu od výrobcov a predávajú ju najmä konečným spotrebiteľom)
ČEZ Slovensko, PB Power Trade,a s., Magna E.A., Lumius, Korlea Invest, Slovakia Energy, Coal Energy, ...
Cena za dodávku elektriny
Cena za dodávku elektriny, ktorú platia koncoví spotrebitelia, sa skladá z viacerých položiek a to z tzv. silovej elektriny (konkurenčná časť) a regulovaných služieb, kde cenu určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) a cena je pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou rovnaká.
1. Silová elektrina. Cena samotnej elektriny môže byť vyjadrená tzv. jednotarifom, pri ktorom sa platí rovnaká cena bez ohľadu na to, či sa elektrina spotrebúva cez deň (teda v špičke) alebo v noci (teda mimo špičky). Cena elektriny môže byť ale rozdelená aj na tzv. nízky a vysoký tarif. Nízkym tarifom je spoplatnená elektrina spotrebovaná mimo špičiek, a vysoký tarif sa platí za elektrinu spotrebovanú počas špičky.
2. Prenosové služby. Je to platba za využívanie prenosovej sústavy.
3. Distribúcia. Je to platba za využívanie distribučnej sústavy. Cena za distribúciu je dvojzložková.
Fixná cena za rezervovanú kapacitu (€/mesiac). Táto cena sa určuje pre malých odberateľov podľa veľkosti ich ističa, ktorý je umiestnený pred elektromerom. Cena pre väčších odberateľov je určená na základe objednanej maximálnej dodávky elektriny v štvrťhodine.
Variabilná cena (€/kWh), ktorá sa platí podľa skutočne odobratého množstva elektriny.
4. Za straty. Pri prenose a distribúcii elektriny zákonite vznikajú straty. Náklady spojené s týmito stratami sú tiež súčasťou ceny elektriny.
5. Prevádzkovanie systému. Do tejto položky ÚRSO zahŕňa rôzne iné náklady, ako je napríklad podpora slovenských baníkov. Všetci spotrebitelia elektriny sa takto skladajú na dotáciu, bez ktorej by bolo uhlie zo slovenských baní drahé a nepredajné.
6. Spotrebná daň z elektriny. Pre väčšinu odberateľov je elektrina zaťažená aj spotrebnou daňou vo výške 1,32 € za MWh. Spotrebnú daň neplatia domácnosti, vzťahuje sa len na podnikateľov.
Okrem vyššie uvedených položiek môžu byť odberatelia elektriny zaťažení aj sankciami za nedodržanie technických podmienok (nedodržanie objednanej rezervovanej kapacity, jalová dodávka do siete, nedodržanie účinníka) alebo za nedodržanie platobných podmienok.
Ako sa určuje cena elektriny
Cena za silovú elektrinu je určovaná na trhu. Konkrétne ceny sú na Slovensku veľmi závislé od cien na medzinárodných trhoch, najmä na burze EEX v Lipsku alebo na burze PXE v Prahe. Slovenská cena s malou prirážkou prakticky kopíruje cenu na tejto burze. Na cenu elektriny má vplyv viacero faktorov, ako je cena ropy, počasie, plánované odstávky elektrární a pod.
Vývoj cien elektriny je preto spojený s neistotou. Ceny môžu rýchle rásť, ale môžu aj prudko klesať.
Ostatné zložky ceny určuje štát. ÚRSO určuje cenu prenosových a distribučných služieb, ako aj položky „straty“ a „prevádzkovanie systému“. Výšku spotrebnej dane určuje Národná rada SR, ale jej minimálne sadzby sú dané pravidlami EÚ.
Legislatíva
Pravidlá fungovania trhu s elektrinou sú definované na rôznych úrovniach. Keďže trh s elektrinou je súčasťou jednotného európskeho trhu, základné pravidlá sú spoločné pre všetky členské štáty EÚ a sú súčasťou európskych pravidiel. Na Slovensku sú najdôležitejšími normami:
zákon č. 656/2004 o energetike
zákon č. 276/2001 o regulácii v sieťových odvetviach
nariadenie vlády č. 317/2007, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou.
S cieľom podporiť konkurenčné prostredie na trhu s elektrinou slovenská legislatíva veľmi dôsledne vyriešila aj možné pochybnosti klientov alternatívnych dodávateľov. Vláda vo svojom nariadení číslo 317/2007 dáva v §14 jednoznačné záruky, že nikto bez elektriny nezostane. Na základe tohto predpisu je v prípade problémov alternatívneho dodávateľa elektriny povinný tradičný dodávateľ prevziať jeho záväzky a dodávať mu elektrinu.
Elektrina sa nedá skladovať
Elektrina má v porovnaní s inými tovarmi jedno špecifikum. Nedá sa totiž skladovať. Preto, aby elektrická sieť stabilne fungovala, musí byť objem spotrebovanej a vyrobenej elektriny rovnaký. V reálnom živote prirodzene vzniká u jednotlivých spotrebiteľov elektriny rozdiel medzi tým, koľko elektriny si objednali a koľko jej skutočne spotrebovali. Tento rozdiel sa nazýva „odchýlka“. Vo väčšine prípadov neplatia za „odchýlku“ koncoví spotrebitelia elektriny, ale obchodníci s elektrinou, ktorí na seba preberajú zodpovednosť za odchýlku.
Všetci koncoví zákazníci, za ktorých preberie zodpovednosť za odchýlku jeden subjekt tvoria tzv. bilančnú skupinu. Ich pôsobenie na trhu s elektrinou zastrešuje subjekt s vlastnou zodpovednosťou za odchýlku, ktorým je väčšinou obchodník s elektrinou. Tým, že tento obchodník má viacero zákazníkov, a niektorí spotrebujú viac, iní menej ako si objednali, celková odchýlka bilančnej skupiny je vlastne súčtom odchýlok jednotlivých klientov.
Výslednú odchýlku pre všetky subjekty s vlastnou zodpovednosťou za odchýlku vypočítava SEPS, ktorý je zodpovedný za stabilitu elektrickej siete a je tiež zúčtovateľom odchýlok. V každej štvrťhodine určuje odchýlku pre každý subjekt s vlastnou zodpovednosťou za odchýlku a stanoví cenu, ktorú musí zaplatiť.
Cena za odchýlku sa určuje samostatne pre každú štvrťhodinu. SEPS určuje cenu takým spôsobom, že pomerne rozpočíta náklady, ktoré mu skutočne vznikli s vyrovnávaním dopytu a ponuky. SEPS musí totiž vždy zabezpečiť, že objem ponuky a dopytu po elektrine sa rovná. V prípade potreby musí SEPS dokúpiť potrebné množstvo elektriny od výrobcov. A naopak, v prípade potreby SEPS požiadať výrobcov, aby znížili výrobu na niektorých zdrojoch. Za oboje musí SEPS prirodzene výrobcom elektriny platiť. Náklady na tieto činnosti potom prenáša na účastníkov trhu, ktorí odchýlku spôsobili.
Možnosti zníženia ceny elektriny
Cena elektriny je dnes aj na Slovensku určovaná na voľnom trhu. Cena pre konkrétneho spotrebiteľa sa zvyšuje o prirážku, ktorej výška závisí od charakteru jeho spotreby. Ak napríklad niekto spotrebúva elektrinu veľmi vyrovnane, bez veľkých výkyvov, a okrem toho aj najmä v noci či cez víkendy, má cenu podstatne nižšiu ako ten, koho spotreba je veľmi premenlivá a je navyše najmä v špičkách, teda cez deň.
Spotrebitelia elektriny majú zväčša istú flexibilitu v časoch, kedy elektrinu spotrebúvajú. Jej využívaním dokážu výrazne znížiť svoje náklady.